Niečo krátko o canis

Existuje mnoho článkov s definíciou canisterapie, stačí keď si do vyhľadávača zadáte pár kľúčových slov a už vám vybehnú stovky odkazov a linkov o tomto druhu terapie, preto sa tým nejak extra zaoberať nebudem, len tak v krátkosti.

Canisterapia môže byť motivačným, výchovným, odpočinkovým alebo terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života dieťaťa alebo dospelého. Hlavným cieľom je, aby pes pôsobil na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu. Aby sa vďaka psovi vytvárala pozitívna väzba k psovi ale aj k zvieratám všeobecne a aby sa posilňovalo správne zaobchádzanie a správanie sa ku psom a celkovo ku zvieratám. Interaktívny terapeutický vzťah medzi canisterapeutickým psom a dieťaťom môže vyriešiť psychologické, citové a aj sociálno – integračné problémy.

Napríklad pri deťoch s diagnózou detského autizmu sa ich pri canisterapii snažíme vytrhnúť z ich vnútorného psychického sveta, zmierňovať ich agresivitu voči okoliu a posilniť žiaduce, alebo utlmiť nežiaduce chovanie (zlepšovať ich spoločenské správanie).

Vďaka canisterapii vieme motivovať klientov k pohybu, k rozvoju hrubej a jemnej motoriky a celkovo motorických funkcií, a zlepšeniu hybnosti končatín, a tak u detí zlepšiť psychomotorický vývoj.

Pes vie podnietiť vzájomnú interakciu, spoluprácu, komunikáciu, podporiť spontánnosť prejavu, zvýšiť neverbálne komunikačné schopnosti a rozvoj reči. Tak isto vieme vďaka canisterapii pracovať na rozvoji kognitívnych funkcií, sociálnych a emocionálnych kompetenciách, empatii, zlepšiť atmosféru.
Vieme upokojiť potrebu po nežnosti (dotyky, hladkanie, polohovanie) Zvýšiť tak samostatnosť a zodpovednosť a znížiť osamelosť a uzavretosť.